Výstava diel Munkácsyho v Hajdúszoboszló

Pri príležitosti 180. výročia narodenia a 125. výročia úmrtia svetoznámeho maďarského maliara Mihálya Munkácsyho a samozrejme aj pri príležitosti 100 výročia liečivej vody v Hajdúszoboszló bude dňa 21. Marca 2025 v Hajdúszoboszló otvorená výstava diel Munkácsyho.

Vďaka fantastickej výstave môžete viac ako pol roka, až do 28. septembra 2025 obdivovať takmer 80 diel svetoznámeho maliara v Kultúrnom dome mesta. Vystavené diela nášmu kúpeľnému mestu poskytol súkromný zberateľ Imre Pákh a Munkácsyho nadácia, za miesto na konanie výstavy vďačí Mestskému kultúrnemu domu a knižnici Kovácsa Mátého.

Miesto konania, kontaktné údaje

Miesto konania výstavy: Mestský kultúrny dom a knižnica Kovácsa Mátého (Kovács Máté Városi Művelődési Központ és Könyvtár)
Doba konania výstavy: 21. marca – 28. Septembra 2025
Adresa: 4200 Hajdúszoboszló ulica Szilfákalja 2
Telefónne číslo: +36 52/558-800
Kontaktný formulár

Ceny vstupeniek

Dôležité upozornenie!Na zakúpenie vstupenky so zľavou pre miestnych obyvateľov je potrebné predložiť kartu trvalého pobytu!

Typ vstupenky	Cena vstupenky
Vstupenka pre dospelých	3.950 HUF/osoba
Vstupenka pre deti (mladšie ako 6 rokov)	bezplatný vstup
Vstupenka pre deti (6 – 18 rokov)	2.500 HUF
Vstupenka pre dôchodcov a pedagógov*	2.500 HUF
Rodinná vstupenka (2 dospelí + 2 deti)	10.000 HUF/rodina
↳ v prípade 3 a viacerých detí	+1.500 HUF/osoba
Skupinová zľava pre dospelých (10 osôb +)	3.000 HUF/osoba
Skupinová zľava pre deti (10 osôb +)	2.000 HUF/osoba
Vstupenky pre dospelých miestnych obyvateľov*	2.500 HUF/osoba
Vstupenky pre deti/dôchodcov – miestnych obyvateľov*	1.500 HUF/osoba

* Miestny obyvatelia sú oprávnení na zľavu po predložení karty trvalého pobytu.
* Dôchodcovia a pedagógovia sú oprávnení na zľavu po predložení svojho preukazu.

Otváracia doba

Dôležité upozornenie!Dôležité upozornenie! Pokladňa zatvára 45 minút pred posledným vstupom a zatvorením výstavy!

Obdobie	Otvorené	Zatvorené
21. marca 2025	16:00 – 20:00	–
22. marca 2025	09:00 – 12:00	–
5. apríla 2025 – 30. júna	Pondelok– Piatok: 10:00 – 18:00 Sobota: 09:00 – 12:00	Nedeľa
29. apríla 2025	–	Utorok
01. júla 2025 – 31. augusta	Utorok – Nedeľa: 10:00 – 20:00	Pondelok
1. – 28. septembra 2025	Pondelok– Piatok: 10:00 – 18:00 Sobota: 09:00 – 17:00	Nedeľa
Veľkonočný víkend18. – 21 apríla 2025	Piatok- Nedeľa: 10:00 – 18:00	Pondelok
1. Mája Sviatočný víkend 1. – 4. mája 2025	Štvrtok – Nedeľa: 10:00 – 18:00	–

Informácie pre návštevníkov

Počas návštevy výstavy prijmite, prosím, nasledujúce rady a dodržujte tieto pravidlá!

Dôležitý je primeraný odev – Z dôvodu ochrany umeleckých diel je vo výstavných sieňach potrebné zaistiť teplotu 20 – 22 stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu 48 – 52 %, preto, prosím, nezabudnite na primerané oblečenie.
Zakázané je priniesť so sebou! – Do výstavnej siene je zakázané priniesť so sebou fľašu, jedlo, živé zviera, detské hračky, bodné a rezné nástroje, respektíve čokoľvek, čo môže ohroziť telesnú integritu, bezpečnosť návštevníkov a zamestnancov, ako aj stav umeleckých diel.
Šatňa – Používanie šatne je bezplatné a povinné! Svoju batožinu, vaky akýchkoľvek rozmerov, dáždnik a tašku si láskavo odložte v úschovni batožiny! V šatni si prosím, odložte aj kabát.
Fotografovanie, natáčanie videí – Fotografovať sa môže iba bez použitia blesku.
Návšteva výstavy s deťmi – Deti mladšie ako dva roky môžete so sebou vziať do výstavnej siene výhradne iba v detskom nosiči, upevnenom na telo vpredu. Nosiť dieťa akéhokoľvek veku posadené do krku alebo na chrbte z bezpečnostných dôvodov nie je dovolené. Pri deťoch venujte, prosím, zvýšenú pozornosť dodržiavaniu predpisov na ochranu umeleckých diel!
Mobilný telefón – Stíšte, prosím, mobilné telefóny!
Fajčenie – V celom areáli budovy je fajčenie zakázané!
Bezbariérový prístup – Pohybovo obmedzené osoby môžu používať výťah na prízemí, osoby so zdravotným postihnutím môžu používať toaletu na prvom poschodí.
Počet návštevníkov – Vo výstavných sieňach sa súčasne môže zdržiavať 40 osôb, návštevníci nad tento počet musia počkať.
Pokladňa prijíma nasledujúce platobné prostriedky: Bankové karty: Visa, Mastercard, Maestro, American Express, karta SZÉP – OTP (dovoľujeme si Vás upozorniť, že od 1. januára 2023. Boli zrušené vrecká karty SZÉP na hradenie služieb, celá suma na karte je bez obmedzenia použiteľná na prijímacom mieste.)

Výstava diel Munkácsyho a centenárium

Tip!Otvorenie výstavy bude dňa 21. marca 2025. V Mestskom kultúrnom dome.

Rok 2025 je centenárnym rokom v živote mesta Hajdúszoboszló. Toto známe rekreačné stredisko si pripomína nie len dielo Ferenca Pávai Vajna, s týmto mestom je spojené aj meno iného známeho maďarského umelca. V roku 2025 si pripomenieme 180. výročie narodenia a 125. výročia úmrtia svetoznámeho maďarského maliara Mihálya Munkácsyho, v rámci osláv týchto výročí budú v kúpeľnom meste na Veľkej dunajskej nížine od 21. marca vystavené jeho diela. Na expozícii bude vystavených takmer 80 originálnych diel Munkácsyho, medzi nimi aj známe dielo „Úsvit“, ďalej budú vystavené portréty, krajinky, salónne obrazy z rôznych období umelcovej tvorby a v neposlednom rade archívne fotografie, dokumenty a kultové predmety súvisiace s maliarovým životom.

V prvej výstavnej sieni je expozícia diel Munkácsyho, vytvorených v Uhorsku, pred rokom 1880, alebo viažucich sa na maďarské témy, okrem iného portréty z raného obdobia, Veľkonočná polievačka, Voz so senom, Úsvit alebo štúdie k obrazom Noční tuláci a Záložňa, V priestore na poschodí sú umiestnené diela, patriace ku Kristovej kompozícii. Štúdia ku kompozícii obrazu Kristus pred Pilátom, polopostava Krista, Kričiaci chlapec a skvelé salónne obrazy: Zadumaná žena so psom, Malý zlodej cukru, V parku, Promenáda v Parc Monceau, portréty a štúdie modelov: portrét Madame Chaplinovej, Portrét muža, Parížanka. Tu sú vystavené aj Munkácsyho krajinky s atmosférou neskorého symbolizmu: Práčky I. – Práčky II., Pastierka na okraji lesa, Krajina pri Colpachu s kravami, ako aj kostýmové scény vytvorené koncom osemdesiatych rokov: Balada, Ľúbostná pieseň, Vyšívajúca žena.
Výstavu popri vlastnej karikatúre Munkácsyho uzatvárajú jeho zobrazujúce diela, medzi nimi sugestívny akvarel Józsefa Rippl-Rónaiho a návrh sochy od Jánosa Pásztora na Munkácsyho náhrobok.

Obrazy z výstavy diel Munkácsyho v Hajdúszoboszló

Niekoľko fotografií obrazov, ktoré si môžete pozrieť na výstave na živo. (Zdroj: Munkácsyho nadácia)

Hajdúszoboszló - Výstava diel Munkácsyho - Zo súkromnej zbierky Imre Pákha

Súkromná zbierka Imre Pákha v Hajdúszoboszló

Imre Pákh, maďarský zberateľ, žijúci v Amerike, pred viac ako 20 rokmi priviezol do Maďarska Munkácsyho obrazy, s cieľom umožniť Maďarom spoznať diela tohto maliarskeho génia.

Počas minulých desaťročí si neustále rozširovanú, mimoriadne hodnotnú zbierku pod manažmentom Munkácsyho nadácie pozrelo už 5 miliónov návštevníkov.

Poslednú výstavu, ktorá bola usporiadaná v Segedíne, v Múzeu Ferenca Móru, navštívilo viac ako 60 tisíc milovníkov umenia. Vďaka tejto obrovskej sérii úspechov je Munkácsyho kult, hodný jeho povesti, dodnes nezlomný.

Zbierka Imre Pákha je najväčšia súkromná zbierka Munkácsyho diel a druhá najväčšia na svete, po Munkácsyho zbierke, uchovávanej v Múzeu výtvarných umení a v Maďarskej národnej galérii.

Podobne ako Munkácsy aj Imre Pákh pochádza z Mukačeva. Úctu a obdiv k maliarovi si priniesol z rodného domu. V jednom rozhovore povedal, že v jeho rodine nemalo zbieranie umeleckých diel žiadnu špecifickú históriu.

„Obrazy sme však mali na stenách vždy a byt sme mali aj plný kníh… Navyše sa u nás stretávali vždy rôzne kultúry, rôzne tradície, moji predkovia pochádzajú z viacerých národností, hoci prostredníctvom otca bola identita našej rodiny vždy maďarská.“

Imre Pákh, ktorý má dvojaké maďarské – americké štátne občianstvo, nasleduje túto rodinnú tradíciu. A pomocou muzeológov za tri desaťročia vytvoril túto zbierku, obsahujúcu takmer sto Munkácsyho diel. Kmeňový materiál, pozostávajúci z malieb a grafík, dopĺňajú dokumenty, fotografie, odborné publikácie, respektíve Munkácsyho portréty, diela Józsefa Rippl-Rónai, Jánosa Temple a Artúra Halmi, ako aj Munkácsyho socha, tvorcom ktorej je János Pásztor.

Zbierka bola predstavená aj na výstave Maďarskej národnej galérie, usporiadanej v roku 2005 pod názvom Munkácsy v šírom svete, neskôr bola obohatená zbierka vystavená vo Viedni, v Šanghaji, v Pekingu, v Moskve, v Petrohrade – aby sme spomenuli iba najdôležitejšie miesta v zahraničí – ďalej vo viac ako štyridsiatich mestách v Maďarsku a v mestách s maďarským obyvateľstvom v susedných krajinách. Jednou z hlavných predností zbierky je, že poskytuje prehľad o celej Munkácsyho umeleckej kariére, a tak návštevníci výstavy v Hajdúszoboszló môžu získať ucelený obraz o životnom diele jedného z najväčších maďarských maliarov.

Hajdúszoboszló - Výstava diel Munkácsyho - Úsvit

Životná cesta Mihálya Munkácsyho v skratke

(20. február 1844 – 1. máj 1900)

Narodenie – Mihály Munkácsy sa narodil 20. februára 1844 v Mukačeve.
1892 – Rodičov stratil veľmi skoro, od jeho ôsmich rokov ho vychovával strýko István Röck v Békešskej Čabe.
1895 – Mal sotva jedenásť rokov, keď ho strýko dal za stolárskeho učňa k miestnemu majstrovi.
Po učňovských rokoch bol tovarišom v Arade, vtedy si už privyrábal kreslením portrétov.
Po dvoch rokoch ho vážna choroba prinútila vrátiť sa domov, do mesta Gyula. Počas zotavovania sa bez prestávky kreslil, a tak ho strýko poslal učiť sa k maliarovi Karlovi Fischerovi do mesta.
Tam si ho všimol akademický maliar Elek Szamossy, ktorého považujeme za jeho prvého majstra. Munkácsy pri Szamossym strávil dva a pol roka.
V roku 1863 sa usídlil v Pešti, kde sa okamžite prihlásil na práve organizované výstavy Uhorského spolku výtvarného umenia.

Prvé úspechy

V prvej polovici roku 1865 študoval na Viedenskej akadémii výtvarných umení, kde vytvoril obraz Veľkonočná polievačka (1865), jedno z hlavných diel Munkácsyho raného obdobia.
Nasledujúceho poldruha roka strávil maľovaním portrétov a scén z ľudového života v Pešti, Békešskej Čabe a v Gerendáši.
Na jeseň roku 1866 sa zapísal na Kráľovskú bavorskú akadémiu v Mníchove.
Najdôležitejšou udalosťou druhého roka, stráveného v Mníchove, bola návšteva Svetovej výstavy v Paríži v roku 1867, tu sa zoznámil s dielami významných umelcov svojej doby.
Vplyv dojmov a zážitkov z výstavy sa po prvý raz prejavil na obraze Úsvit, ktorý vznikol v roku 1869.
Skutočný prelom však priniesol obraz Posledný deň odsúdencov, ktorý vytvoril v druhej polovici roku 1869, a výkladom témy aj silne realistickým spôsobom maľby prekonal jeho predchádzajúce obrazy.
Obraz bol v Paríži ocenený zlatou medailou a len 26-ročnému umelcovi ponúkol zmluvu Adolphe Goupil, jeden z najvýznamnejších obchodníkov s umením 60. rokov 19. storočia.

Usadenie sa v Paríži

Začiatkom roku 1872, po úspechu obrazu Posledný deň odsúdencov, sa Munkácsy presťahoval do Paríža. V prvých rokoch maľoval žánrové obrazy z maďarského ľudového života.
V roku 1873 odcestoval na krátku návštevu do Barbizonu k László Paálovi, ale duch miesta, intenzívna tvorivá atmosféra, ktorá charakterizovala komunitu barbizonských maliarov, ho podnietila pobyt predĺžiť. Tam prispôsobil svojim vlastným predstavám prácu s farbami plein-air, charakteristickú pre intímne krajinomaľby. Cigáni na okraji lesa je jedna z vynikajúcich krajinomalieb z tohoto obdobia, odrážajúcich Munkácsyho chápanie prírody.
Z 1870. rokov pochádzajú realistické obrazy (Záložňa, Hrdina dediny, Noční tuláci), ako aj expresívne portréty prezrádzajúce vplyv obrazov Rembrandta a Fransa Halsu.
Keďže doboví kritici mali námietky proti tmavým tónom jeho diel, v roku 1876 namaľoval seba a svoju manželku jemnými sivými odtieňmi pred maliarskym stojanom (V ateliéri). Žiaľ, obraz medzičasom sčernel, a tak zmizol nielen nábytok a ozdobné predmety v pozadí, ale aj dieťa sediace za maliarskym stojanom sa stalo prakticky neviditeľným.
Nasledujúca veľká kompozícia historického žánru Slepý Milton diktuje svojim dcéram „Stratený raj“, získala najvyššie ocenenie na Svetovej výstave v Paríži v roku 1878 a František Jozef udelil maliarovi šľachtický titul.
V lete roku 1874 sa Munkácsy oženil s vdovou, barónkou de Marches (rodenou Cécile Papiér). V nasledujúcich rokoch si manželia dali postaviť dva krásne domy v umeleckej štvrti Paríža. Palác na Avenue de Villiers 53, s obrovskou prijímacou miestnosťou, dvoma ateliérmi, mnohými menšími salónmi a spálňami, bol vhodný aj na prijímanie veľkej spoločnosti. Munkácsyovci, zvlášť Munkácsyho manželka, tu každý piatok hostili maliarov, sochárov, spisovateľov, vedcov, kritikov, obchodníkov s umením a hudobných skladateľov z meštianskych a akademických kruhov, medzi nimi mnohých Maďarov.

Kristove kompozície

Roky 1878 – 1887 boli najplodnejším desaťročím Munkácsyho kariéry. V tomto období vznikli dve monumentálne Kristove kompozície: Kristus pred Pilátom (1880 – 1881) a Golgota (1884).
Vo februári 1882 bol obraz Kristus pred Pilátom po Paríži a Viedni vystavený aj v Budapešti, v scénickom prostredí, vytvorenom už na predchádzajúcich miestach. Obrovské plátno vystavili postavené na podlahu v tmavej miestnosti, vo svetle osvetľujúcom iba plochu obrazu, čo z pohľadu publika mohlo pôsobiť ako farebné filmy, vynájdené v dvadsiatom storočí. Celá krajina týždne oslavovala Munkácsyho, jedna delegácia ho odprevadila aj do jeho rodného mesta, kde mu odhalili pamätnú tabuľu.
V roku 1881 začal pracovať na oveľa dramatickejšej Golgote. Ukrižovanie zobrazil podľa tradičnej ikonografie a ľahostajný, hrubý dav aj tu vyobrazil prostriedkami verizmu.
Počas príprav obrazu Golgota vznikol Munkácsyho najosobnejší obraz Krista, Kristus v skalnom hrobe. Dielo je interpretáciou obrazu Hansa Holbeina uloženého v Bazileji.
Svoju poslednú veľkú biblickú kompozíciu, obraz Ecce homo, namaľoval v rokoch 1894 – 1896. Na obraze stojí osamotene oproti davu vo svojej ľudskej podobe ponížiteľný, zraniteľný Boží syn. Scéna už nie je len tragická, ale aj krutá. Vypracovanie obrovského plátna je v porovnaní s dvoma predchádzajúcimi Kristovými obrazmi surovejšie, v istom zmysle modernejšie.
Obraz Ecce homo bol vystavený v Budapešti v roku 1896, počas miléniových osláv, a bola to Munkácsyho posledná návšteva vlasti.
Kristova trilógia je dnes vystavená v Dériho múzeu v Debrecíne.

Žánrové obrazy, krajinky, portréty

V druhej polovici 80. rokov 19. storočia namaľoval Munkácsy sériu kostýmových scén, umiestnených do obdobia kráľa Ľudovíta XIII. Vidíme na nich rovnaké postavy v rôznych situáciách, čo, podobne ako nezvyčajné zobrazenie biblických obrazov, možno aj tentoraz považovať za predchodcu zo sekvencií sa skladajúceho videnia filmového charakteru.
Popri žánrových obrazoch sú významnými dielami 80. rokov krajinky a niekoľko portrétov.
Na jeseň roku 1886 sa na podnet Sedelmeyera preplavil do Ameriky, a hoci o oslavy nebola núdza, prijal ho dokonca aj prezident Spojených štátov amerických a dostal niekoľko objednávok na portréty, cesta nenaplnila jeho očakávania.
Po troch mesiacoch sa vrátil do Paríža, kde naňho čakali dve mimoriadne objednávky: Pod názvom Apotéza renesancie vytvoril najprv dekoráciu stropu schodiska viedenského múzea Kunsthistorisches Museum. Táto alegória s rozmermi 10 x 10 metrov sa dodnes nachádza na jej pôvodnom mieste v rakúskej metropole.
Koncom 80. rokov 19. storočia ho požiadali, aby pre novú budovu Parlamentu v monumentálnej vízii zobrazil Zaujatie vlasti Munkácsyho obraz najväčších rozmerov bol dokončený v roku 1894, jeho pôvodný názov bol Arpád. Dnes zdobí sálu predsedu Parlamentu.

Posledné roky

V lete roku 1896 sa Munkácsyho zdravotný stav zhoršil. Liečil sa najprv v Baden-Badene, potom v Colpachu a v Paríži. Chcel maľovať, ale keďže sa obávali že by mu uškodilo vzrušenie súvisiace s tvorbou, nedovolili mu to.
Posledné tri roky života strávil v sanatóriu Endenich pri Bone. Zomrel pred 125 rokmi, 1. mája 1900, pochovaní bol 9. mája v Budapešti. K čestnej hrobke na cintoríne na ceste Fiumei, jeho truhlu sprevádzal obrovský zástup ctiteľov.

Jeho umenie patrí k vrcholovým hodnotám maďarského a svetového umenia. Veľká časť jeho obrazov bola dlho uchovávaná v zahraničných súkromných zbierkach, maďarské publikum poznalo najmä jeho jedinečnú životnú dráhu a realistické diela zo 70. rokov 19. storočia. V posledných desaťročiach sa vďaka zbierke Imre Pákha stalo v Maďarsku priamo dostupných mnoho Munkácsyho diel, ktoré tu dovtedy neboli vystavené.